Bolo pre mna tazke hodit za hlavu vsetky principy, ktore sa nam snazili do hlav natrieskat rakuski a nemecki lektori, v mojej neuspesnej etape zivota, naucit sa co to kvalitne z cudzieho jazyka.
Hod do vody a musi plavat... tolkokrat opakovane a tolkokrat pravdive, moj pripad nevynimajuc. U mna sa to jednalo viac menej krkolomnemu, skoku do vody ...a k tomu este aj s rozbehom. Vsak zvladla som Spanielsko, v Nemecku a Rakusku som nemala problem dohovorit sa, tak co by uz malo byt take tazke, dohovorit sa v krajine v srdci Europy?!:) Vo Svajciarsku - v europskej Amerike neobmedzenych moznosti...
Europska Amerika, ale predsa len som sa ocitla obmedzena...obmedzena recou, v ktorej som sa ani prinajmensom nevedela orientovat, s neznalostou prekrocit hranice mojej fantazie a domysliet si a vyfantazirovat, co taky svajciar odo mna asi tak chce ked uz minutu caka na odpoved.
Moj oblubeny priklad, na ktory spominam s odstupom casu s usmevom sa stal ako inak za barom, ...lebo co uz moze robit Slovenka bez vystudovanej skoly so svajciarskym certifikatom, ...sa mi stal hned prvy vecer...
"Salü zämme, ou du bisch ne neui gall? Ich hänni gäro zweier iischtee..."
"Wtf?" ....pardon ale nieco ako isschtee nemame".
Huronsky smiech, moja absolutne cervena hlava...to nie su pekne spomienky na prvy vecer v robote.
Tak co uz, mozno som spravila chybu v predpriprave a doverovani vsetkym zahranicnym lektorom v mojom zivote, ktori ma neupozornili na absenciu spisovnej nemciny vo Svajciarsku, no nakoniec po dokladom prelozeni mojou sefkou, dostal ten mily pan svoje dva deci ladoveho caju ako si pytal.
Po prvych par mesiacoch som sa uz na celu situaciu pozerala s usmevom, ved narecia su vsade a niekedy ani nam obycajnym ludom z Gemera nerozumeju ostatni spoluobcania zo Slovenska, "koj si maj starky furtom pytal totot vässi kosär na tia krompele alebo totva inaksva na tia triäsky":)
